Slovenská asociácia logopédov
so sídlom v Bratislave

Publikácia Stimulácia fonetického repertoáru – StiFoR ponúka ucelený materiál, ktorý sprevádza čitateľa vývinom fonetickej roviny slovenských detí vo veku do 4 rokov cez praktické kroky diagnostiky ku ucelenej terapii StiFoR. Hravo orientovaná terapia má za cieľ rozšíriť fonetický repertoár a je určená pre deti vo veku od 2 do 4 rokov. Terapia StiFoR je popísaná tak, aby logopéd poznal cieľ, cieľovú skupinu, diagnostiku, podmienky i stratégie terapie. Obrázkový materiál určený na terapiu poteší svojím spracovaním nielen deti, ale aj dospelých. bzvlášť cenné sú námety na hry, záznamové hárky k diagnostike, k práci v domácom prostredí a základné informácie pre rodiča, ktoré je možné kopírovať.
Vysokú výpovednú hodnotu celej publikácie a efektivitu metódy dokresľujú kazuistiky zaradené do poslednej časti práce. Publikácia je určená pre vysokoškolských študentov, ale veríme, že si nájde čitateľov aj v praxi v rade logopédov.

Logopaedica 1(23)2021:

• Negatívna negociácia u detí s rázštepom v období kanonického džavotania a prvých slov (Oravkinová, Šugárová, Buntová)
• Interaktívne čítanie ako spôsob nepriamej logopedickej terapie komunikačných schopností detí s rizikovým vývinom reči (Eršeková, Kapalková)
• Analýza pravopisných schopností u žiakov 1.-4. ročníka základnej školy (Podolinská, Zubáková)
• Následky onkologického ochorenia a jeho liečby v detstve (Mináriková)
• Hodnotenie kvality života spojenej so zdravím u osôb s afáziou (Mackulin, Brunclíková, Cséfalvay)
• Muzikoterapia v terapii komunikačných deficitov u pacientov s Parkinsonovou chorobou (Habalová, Lucká)

Cena: 20 €

Terapia získaných kognitívno-komunikačných porúch – samostatná príloha časopisu Logopaedica 2021:
(Marková, Kevická)
Cena: 25 €

Logopaedica 1-2(22)2020:

• Krátka slovenská verzia testu komunikačného správania (Kapalková, Kaletová)
• Fonetický repertoár u slovenských detí vo veku 24 až 30 mesiacov (Buntová, Prelcová, Zubáková)
• Overenie metódy „Real Time Listening“ na hodnotenie raných fonologických schopností u detí s rázštepom (Oravkinová, Zemánková, Marková)
• Fonematické uvedomovanie a rýchle automatické menovanie vo vzťahu k čitateľským schopnostiam u žiakov 2.ročníka ZŠ (Zubáková, Poprendová)
• Index lexikálnej rozmanitosti pri rozprávaní príbehu u dospelých zdravých ľudí (Gažiová, Marková)
• Aplikácia terapie minimálnych párov na slovenský jazyk (Buntová, Šimková, Zubáková)
• Efektivita slovenskej adaptácie fonologickej terapie Parents and Children Together (PACT) (Buntová, Čavajdová, Zubáková)
• Porozumenie viet u pacientov so sklerózou multiplex (Marková, Dřímalová)
• Lexikálne vyhľadávanie u pacientov s Parkinsonovou chorobou bez demencie (Cséfalvay, Jánošová, Kušnírová)

Cena: 20 €

Logopaedica 2(21)2019:

• Aktuálny pohľad na Parkinsonovu chorobu (Straka, Kušnírová, Valkovič)
• Efekt hlbokej mozgovej stimulácie na reč pacientov s Parkinsonovou chorobou (Košutzká, Kavuľová, Kušnírová)
• Intenzívna hlasová terapia LeeSilvermana Voice Treatment – prvé klinické skúsenosti (Gavalerová)
• Faktory ovplyvňujúce zrozumiteľnosť reči u pacientov s Parkinsonovou chorobou (Vigodová, Mičianová, Egryová, Kušnírová, Straka, Cséfalvay)
• Rozprávanie príbehu u slovensky hovoriacich pacientov s Parkinsonovou chorobou (Marková, Kevická, Kušnírová, Straka, Egryová)
• Efektivita terapie dyslexie a model štruktúrovanej gramotnosti (Zubáková)

Cena: 20 €

Logopaedica 1(21)2019:

• Význam terapie zajakavosti u detí v predškolskom a mladšom školskom veku (Mocsári)
• Intervenčné prístupy zamerané na porozumenie na úrovni viet (Valečíková)
• Efektivita terapie naratívnych schopností detí s vývinovou jazykovou poruchou v predškolskom a mladšom školskom veku (Nemcová)
• Interaktívne čítanie ako metóda učenia nových slov u detí s vývinovou jazykovou poruchou (Horská)
• Efektivita terapie afázie (Kevická)
• Jazykové deficity v orálnom diskurze pacientov s neurogénnymi poruchami komunikácie (Kevická)
• Kohézia a koherencia ústnych prejavov pacientov s Parkinsonovou chorobou (Horváthová)
• Analýza výkonov intaktnej a klinickej dospelej populácie v autorizovanom sémantickom teste (Gavalerovám Hladká)

Cena: 20 €

Logopaedica 2(20)2018:

• História a súčasnosť starostlivosti o deti s vývinovou jazykovou poruchou na Slovensku na pozadí európskeho kontextu (Kapalková, Slančová)
• Vývinová verbálna dyspraxia I: terminologické vymedzenie, klinický obraz, diagnostika (Buntová, Komrovská, Zubáková)
• Analýza výkonov vo funkčnom vyšetrení hlasu u pacientov s Parkinsonovou chorobou a intaktnej dospelej populácie (Hajdušková, Miššíková, Egryová, Košutzká, Kušnírová)

Cena: 20 €

Logopaedica 1(XX)2018:

• Nestor slovenskej logopédie profesor Viktor Lechta oslávil sedemdesiate narodeniny
• Dieťa – objekt i subjekt logopedického manažmentu (Kerekrétiová)
• Manažment terapie narušenej zvukovej roviny reči založený na vedeckých dôkazoch (Buntová)
• Hodnotenie slovnej zásoby v predškolskom veku (Horská, Kapalková)
• Diagnostika zrozumiteľnosti reči u slovenských detí vo veku 55 – 60 mesiacov (skríning fonologických porúch) (Buntová, Csápaiová, Hatalová, Cséfalvay)
• Využitie ICF – medzinárodnej klasifikácie funkčnosti, zdravotného postihnutia a zdravia v diagnostike a terapii zajakavosti (Laciková, Hrmová Adamiková)
• Prediktory porozumenia a plynulosti čítania u adolescentov (Šelingerová, Mikulajová)
• Kvalita života pacientov s Parkinsonovou chorobou (Groma, Kušnírová, Straka)
• Hodnotenie konexie a koherencie v spontánnych prejavoch (Kevická, Marková)

Cena: 20 €

Šlabikár je kompexnou metodikou na vyučovanie slovenčiny v prvom ročníku základných škôl s udelenou odporúčacou doložkou Ministerstva školstva SR. Obsah rozvíja súvislé vyjadrovanie detí, teda naratívnu schopnosť a čítanie s porozumením ako aj písanie detí. Táto verzia pracuje s písmom Comenia Script©. Teoreticky vychádza z prác Vygotského, Eľkonina, Bugrimenko ako aj Nicolopoulous. Efektivita šlabikára v prvom ročníku bežných škôl bola overená randomizovanou zaslepenou štúdiou, a preto šlabikár môžme považovať za Evidence based prístup.

Základná sada pre jedno dieťa sa skladá z ôsmich pracovných zošitov, ktoré slúžia zároveň aj ako písanky:

1. Príbehy
2. Slabiky
3. Hlásky
4. Samohlásky
5. Tvrdé spoluhlásky
6. Mäkké spoluhlásky
7. Obojaké spoluhlásky
8. Pre čitateľov

Okrem sady pre dieťa je súčasťou aj metodická príručka a mnohé ďalšie pomôcky, ktoré sa dajú objednať aj samostatne ako žetóny, mapy na stenu, čítacie okienka, repetitívne knihy na prvé čítanie.

Naša najnovšia publikácia je napísaná pre rodičov a všetkých, ktorí prichádzajú do kontaktu s deťmi so zajakavosťou. Poskytuje základné informácie o zajakavosti a jasne oddeľuje mýty od najnovších poznatkov. Autori Peter Schneider a prof. Anke Kohmäscherová vysvetľujú ako zajakavosť vzniká, ako o nej hovoriť s deťmi, kde hľadať podporu, aké terapie existujp a čo od nich môžeme čakať.

Logopaedica I:

• Alexia a agrafia u slovensky hovoriacich osôb s mozgovým poškodením (Hladká, Cséfalvay, Marková)
• Východiská diferenciálnej diagnostiky fonologických porúch (Buntová, Bartošová, Doskočilová, Cséfalvay)
• Rezonančná trubička a jej využitie v terapii porúch hlasu (Frajková, Miššíková)
• Poruchy hlasu u pacientov s Parkinsonovou chorobou (Miššíková, Egryová, Košutzká, Kušnírová)
• Analýza zrozumiteľnosti reči pacientov s Parkinsonovou chorobou a intaktnej dospelej populácie (Mičianová, Egryová, Tomášová, Košutzká, Kušnírová, Cséfalvay)

Logopaedica I:

• Možnosti aplikácie augmentatívnej a alternatívnej komunikácie u pacientov s ťažkým stupňom afázie (Bauerová, Cséfalvay)
• Oromotorické schopnosti a artikulácia (Buntová, Marková, Došeková)
• Stimulácia raného slovníka a fonetického repertoára u detí s rázštepom pery a/alebo podnebia (Fillová, Kerekrétiová, Oravkinová)
• Quo Vadis vokológia (Kerekrétiová)
• Parametrizácia kvality hlasu u zdravých dospelých žien vo veku od 20 do 40 rokov (Miššíková, Straková)
• Význam vydelávania rodičov rizikových detí (Hoppanová, Kapalková)
• Použitie prístupu storytelling – story acting ako stimulácia naratívnych schopností u detí (Kapalková, Siklienková)

Test je zameraný na vyšetrenie porozumenia viet v slovenskom jazyku. Pozostáva z lexikálnej časti a  časti venovanej vetám. Umožňuje analyzovať vplyv rôznych lingvistických faktorov na porozumenie, napr. vplyv syntaktickej konštrukcie, dĺžky vety, poradia sémantických rolí, prítomnosti morfologického kľúča na začiatku vety. Zároveň identifikuje aj charakter nesprávnych odpovedí: či je problém v priraďovaní sémantických rolí alebo skôr v priradení modifikujúcej frázy jednému z účastníkov deja. Okrem toho ponúka porovnanie výkonu vyšetrovanej osoby s priemerným výkonom respondentov rovnakého veku, vzdelania a pohlavia v prípade dospelých a rovnakého veku, pohlavia a vzdelania matky v prípade detí od 6 do 10 rokov, ako aj posúdenie jeho výkonu pomocou percentilových noriem. Autormi testu sú Jana Marková, Zsolt Cséfalvay, Marína Mikulajová a Miroslava Schöffelová.

Logopaedica XVIII:

• Viktor Lechta: Balbutológia na rázcestí
• Hana Laciková, Michaela Hrmová: skúsenosti s terapiou fixovanej zajakavosti a jej úskalia
• Svetlana Kapalková, Ľudmila Mičianová: Interaktívne dynamické čítanie
• Svetlana Kapalková, Alexandra Pyšná: Gramatické posudzovanie ako hodnotiaci nástroj vývinu gramatických schopností u detí
• Aurélia Kerekrétiová: Hlasová hygiena v prevencii a terapii funkčných porúch hlasu
• Katarína Kurčíková, Viera Miššíková: Skríning porúch hlasu
• Viera Miššíková: Prvé skúsenosti s používaním rezonančnej hlasovej terapie
• Karina Mravová, Jana Marková, Júlia Čunderlíková, Zsolt Cséfalvay: Narušená komunikačná schopnosť u osôb s miernou kognitívnou poruchou
• Lucie Šebková, Kateřina Vitásková: Reflexie z praxe: Logoped jako součást kognitivně rehabilitačního týmu
• Ľudmila Mičianová, Zsolt Cséfalvay: Zrozumiteľnosť reči u pacientov so získanou dyzartriou
• Barbora Kandríková, Júlia Čunderlíková, Jana Marková, Zsolt Cséfalvay: Alexia a agrafia u pacientov s Alzheimerovou demenciou

Logopaedica XVII:

• Aurélia Kerekrétiová, Jana Juhásová: Logopedické poradenstvo – teória a prax
• Ivana Miklošová, Marína Mikulajová: Longitudinálne sledovanie jazykovo – kognitívnych schopností detí s narušeným vývinom reči a ich intaktných rovesníkov
• Martina Zubáková, Marína Mikulajová, Iveta Bónová: Analýza chýb v skúške izolácie foném u detí od piatich do siedmich rokov
• Katarína Václavíková, Ľubomíra Štenclová, Jana Marková: Jazykové schopnosti detí s incipientnou zajakavosťou
• Viera Krasňanová: Návrh metodiky vyšetrenia fonácie
• Juraj Pálfy, Erika Pálfyová: Prvé pokusy aplikácie funkcií a algoritmov pre objektívnu analýzu dysfluencií v logopédii
• Oľga Tokárová, Veronika Halašová, Benita Tiefenbacherová: Efektivita tréningu fonematického uvedomovania pri stimulácii jazykových schopností u detí predškolského veku
• Kamila Peťková, Barbora Szabová, Barbora Váryová: Piagetovské úlohy a ich využitie u detí od 4 do 6 rokov
• Lýdia Vencelová, Svetlana Kapalková: Východiská tvorby novej inovatívnej metodiky výučby slovenského jazyka v 1. ročníku základnej školy
• Danica Brunclíková, Zsolt Cséfalvay: Efektivita logopedickej intervencie pri fonologickej alexii
• Jana Marková a kol. : Analýza dekódovania viet u pacientov s Alzheimerovou demenciou
• Ivica Hrubá, Zsolt Cséfalvay: Augmentatívne a alternatívne komunikačné stratégie pre pacientov s kraniocerebrálnou traumou
• Zsolt Ceéfalvay, Veronika Ďuricová, Jana Marková, Mária Kráľová: Disociácia v lexikálnom vyhľadávaní podstatných mien a slovies u pacientov s miernou kognitívnou poruchou a demenciou pri Alzheimerovej chorobe

Logopaedica VI:

1. Kognitívno-neuropsychologický prístup vyšetrenia a terapie afázií. Generatívna gramatika a afázie
2. Etický kódex logopéda
3. Rehabilitácia dieťaťa s kochleárnym implantátom. Prvé skúsenosti s bilaterálnym kochleárnym implantátom u nás
4. Fonémovo špecifická velofaryngeálna insuficiencia. Artikulačné chyby u pacientov s rážštepom podnebia s/bez rázštepu pery.
5. Štandardizácia testu Kalkúlia III v Maďarsku.
6. Pokus o aplikáciu MLU na slovenský jazyk

Logopaedica VII:

1. Kerekrétiová: Poradenstvo ako súčasť logopedickej intervencie
2. Kroker: Diagnostika a terapia afázie v akútnom štádiu ochorenia
3. Lechta: Limity terapie zajakavosti
4. Marková: Porozumenie viet a afázia
5. Mikulajová, Váryová, Gacíková: O možnostiach ranej identifikácie detí ohrozených poruchou čítania
6. Oravkinová: Diagnostická terapia u detí s rozštepom pery a/alebo podnebia
7. Scherer: Tréning rodičov zajakavýchdetí ako možnosť terapie incipientnej zajakavosti
8. Vassné-Kovácsová: Embryonálne prehĺtanie

Logopaedica VIII:

1. Bónová-Slančová: Meranie fonologikého vývinu reči
2. Buntová: Diferenciálno-diagnostické možnosti autizmu a oneskoreného vývinu reči v neverbálnej komunikácii detí raného veku
3. Caravolas: Osvojovanie pravopisu v alfabetickom systéme: prehľad problematikya implikácie pre slovenčinu
4. Grohnfeldt: Logopédia v spájajúcej sa Európe
5. Kapalková-Dušeková: Vývin gest v ranom veku
6. Kerekrétiová: Súčasný pohľad na prevenciu porúch hlasu
7. Kubíková-Lechta: Poradenstvo prerodičov zajakavých detí školského veku
8. Marková-Gúthová: Fonologické procesy vdetskom veku
9. Mikulajová-Vencelová: Hodnotenie vývinu ortografických schopností u slovensky hovoriacich detí-tvorba metodiky
10. Oravkinová: Palatálna artikulácia u detí s rozštepom pery a Podnebia
11. Snovák: Svojpomocná skupina a výpočtová technika v skupinovej a individuálnej terapii
12. Škodová: Diagnostika a terapie koktavosti. První zkušenosti s aplikací komplexní terapie koktavosti metodou fonograforytmiky v klinické praxi
13. Škrabáková-Lechta: Možnosti logopedickej diagnostiky psychickej tenzie u chronických balbutikov
14. Trančíková : Význam konverzačnej analýzy upacientov s afáziou
15. Vedrödyová-Kerekrétiová: Preventívno-edukačný program hlasovej hygieny podľa Morana a Jonesa jako súčasť terapie funkčných porúch hlasu
16. Vokřál-Dedouch-Horáček: Akustická analýza hlasu a matematické modelování
17. Zacharová: Prípadová štúdia.Palatálna artikulácia a metódy jej odstraňovania

Logopaedica IX:
Logopaedica IX je monotematicky orientovaná publikácia, ktorú autorka zamerala na oblasti z aplikovanej lingvistiky a neurolingvistiky. Publikácia je určená predovšetkým logopédom, no nielen im. V jednotlivých kapitolách venovaných:

1. Rozpoznávaniu hovorených slov,
2. Sémantickému systému a významu slov,
3. Slovesu a štruktúre vety,
4. Porozumeniu vetám,
5. Porozumeniu textu a
6. Produkcii viet

sú prezentované relevantné teórie a modely, vysvetľujúce jazykové procesy u zdravého jedinca. Na konci kapitol sa nachádzajú klinické prípady a opisy narušenia daných procesov pri organickom poškodení mozgu. Posledná kapitola sa zaoberá aplikáciou lingvistických poznatkov pri výskume afázie, teda narušenej komunikačnej schopnosti, vznikajúcej pri organickom poškodení mozgu.

Logopaedica X:
Oproti predchádzajúcemu monotematickému číslu predstavuje Logopaedica X. koncepčne návrat k pôvodnému formátu viacerých príspevkov. Ide o textovú prezentáciu výberu príspevkov z X. medzinárodnej konferencie Slovenskej asociácie logopédov, ktorá sa uskutočnila 16. – 18. novembra 2006 na Štrbskom Plese. Jedným spomedzi charakteristických znakov tejto konferencie (a teda aj príspevkov z nej) bola – tak dlho očakávaná – akvizícia mladých autorov, ktorí priniesli spolu s novými témami, novými spôsobmi ich spracovania atď. aj oprávnenú pozitívnu perspektívu do budúcnosti.
Túto skutočnosť spolu s potešiteľným permanentným zvyšovaním kvality väčšiny príspevkov konštatovali nielen účastníci konferencie, ale aj pani B. Rosén-Gustafssonová, predsedníčka CPLOL (Stálej komisie logopédov pri EÚ), ktorá sa na konferencii aktívne zúčastnila. Všetky príspevky uverejnené v Logopaedice X prešli štandardným oponentským pokračovaním. Ich členenie či zaradenie do zborníka kopíruje členenie konferencie.
Tentoraz ide o päť základných tematických okruhov: bilingvizmus, neurogénne poruchy komunikacie, poruchy sluchu a hlasu, poruchy plynulosti reči a raná intervencia, narušený vývin reči.

Obsah:

1. Predhovor (Lechta, V.)
2. Pozvanie SAL do klubu CPLOL (Rosén-Gustafsson, B.)
3. Bilingvizmus - Niektoré teoretické aspekty individuálnej dvojjazyčnosti (Štefánik, J.)
4. Neurogénne poruchy komunikácie - Efektivita terapie afázie v chronickom štádiu ochorenia (Cséfalvay, Zs., Barteková, L.)
5. Multimediální atlas poruch řeči a příbuzných kognitivních funkcí (Košťálová, M., Bednařík, J., Mechl, M., Voháňka, S., Šnábl, I.)
6. Hodnotenie lexikálneho výberu v spontánnej reči pacientov s afáziou (Malík, M., Cséfalvay, Zs.)
7. Použitie prvkov virtuálnej reality v terapii afázie (Wiedermann, I.)
8. Poruchy sluchu a hlasu - Dlhodobé sledovanie a hodnotenie sluchových a rečových schopností prelingválne nepočujúcich detí s kochleárnym implantátom (Šimková, Ľ., Kabátová, Z., Groma, M., Šimko, Š., Profant, M.)
9. Skríning sluchu novorodencov a včasná terapia (Kabátová, Z., Profant, M., Šimková, Ľ., Groma, M.)
10. Najnovšie trendy v zisťovaní etiológie porúch hlasu u detí (Vedrödyová, M., Kerekrétiová, A.)
11. Poruchy plynulosti reči - Ciele terapie verzus meradlá efektivity terapie zajakavosti (Lechta, V.)
12. Predikovanie incipientnej zajakavosti pri vývinovej dysfluencii: prvé skúsenosti (Králiková, B.)
13. Britská asociácia balbutikov – osobné skúsenosti (Snovák, R.)
14. Význam a možnosti kvalitatívno-kvantitatívneho hodnotenia situačnej psychickej tenzie pri zajakavosti (Škrabáková, A.)
15. Raná intervencia, narušený vývin reči - Raná intervencia na Slovensku (Horňáková, K.)
16. Raná logopedická intervencia u detí s rázštepom pery a/alebo podnebia (Oravkinová, Z.)

Logopaedica XI:

1. Pomenovanie predmetov a činností: nové štúdie a prehľad literatúry.
   Dvojitá disociácia podstatných mien a slovies (Judit Druks)
2. Vplyv veku a vzdelania na výkon v pomenovaní podstatných mien a slovies u dospelých intaktných osôb (Veronika Ostatníková, Zsolt Cséfalvay)
3. Vývin klinického obrazu alexie: kontinuum hĺbková-ponologická alexia (Marianna Hricová)
4. Aplikácia diagnostiky afázie, alexie a agrafie v logopedickej praxi - prípadová štúdia (Ingrid Wiedermann)
5. Terapia agramatizmu redukovanou syntaxou (REST) (Jana Rizikyová, Zsolt Cséfalvay)
6. Narušená komunikačná schopnosť pri traumatickom poranení mozgu (Jana Marková)
7. Komplexná logopedická rehabilitácia v Maďarsku, centrum pre afatikov (Szabó Edina, Moravcsik Bence Balázs)

Logopaedica XII:
Obsah

• Viktor Lechta: Svetlá a tiene logopédie v SR – bilancovanie dvadsaťročnej cesty
• Aurélia Kerekrétiová: Intervencia palatolálie – klasické versus moderné prístupy
• Zuzana Oravkinová: Raný vývin reči u detí s rázštepom pery a podnebia
• Slavka Zacharová: Jazykové a pragmatické schopnosti detí s rázštepom podnebia s/bez rázštepu pery
• Aurélia Kerekrétiová, Viera Krasňanová: Manažment porúch hlasu na Slovensku
• Martina Zubáková Peregrinová, Marta Gúthová: Fonologické procesy u slovensky hovoriaceho dieťaťa vo veku od 3 do 4 rokov
• Svetlana Kapalková: Hodnotenie komunikačného správania detí v koncepte ranej starostlivosti na Slovensku
• Jana Kesselová: Laheyovej systém sémantických kategórií v diagnostike rečového vývinu dieťaťa hovoriaceho po slovensky
• Lýdia Vencelová, Markéta Caravolas, Marína Mikulajová: Niektoré súvislosti vo vývine čítania a písania u slovensky hovoriacich detí
• Marína Mikulajová, Barbora Váryová, Katarína Brišáková: Dotazník na hodnotenie ranej gramotnosti pre čitaťeľov
• Jana Marková: Obnovovanie fonologického systému a zvukovej štruktúry slov pri afázii
• Veronika Ostatníková, Zsolt Cséfalvay: Niektoré problémy pri adaptácii zahraničných testov pomenovania do slovenského jazyka
• Martin Malík, Zsolt Cséfalvay: Analýza lexikálneho výberu u pacientov s afáziou
• Jana Marková, Timea Vinczeová: Porozumenie vetám pri afázii a v dospelej intaktnej populácii
• Jana Brnová, Zsolt Cséfalvay, Zuzana Chovančáková: Klinické hodnotenie konverzácie pacientov s afáziou
• Karel Neubauer, Lenka Neubauerová: Dospělé a stárnoucí osoby s neurogenně podmíněnými deficity v logopedické ambulanci – realita a úskalí péče v českém systému zdravotní péče
• Katarína Horňáková: Dvojjazyčnosť a narušený vývin reči
• Jozef Štefánik: Praktické otázky individuálnej dvojjazyčnosti

Logopaedica XIII:
Obsah
Úloha a legitimita rečovej terapie. Predbežná bilancia so zameraním na atribút „účinnosti“
Monica Bürki, Susanne Kempe, Jürgen, Steiner

Vývinové fonologické procesy u slovensky hovoriacich detí vo veku od 3 do 4 rokov
Marta Gúthová, Jana Marková

Faktory ovplyvňujúce pomenovanie podstatných mien a slovies u dospelých intaktných ľudí v slovenskom jazyku
Veronika Ostatníková, Zsolt Cséfalvay, Beata Martišková

Význam konverzačnej analýzy u osôb s afáziou
Danica Trančíková, Zsolt Cséfalvay

Slovenská experimentálna verzia konverzačného tréningu pri afázii
Jana Brnová, Zsolt Cséfalvay

Prvé skúsenosti so skúmaním kvality života dospelých osôb vo vzťahu k hlasovým poruchám
Aurélia Kerekrétiová, Viera Krasňanová

Rizikové faktory a ich vplyv na hlas učiteľov
Aurélia Kerekrétiová, Viera Marecká

Efektivita terapie vychádzajúcej z programu MIDVAS u klienta s chronickou zajakavosťou
Erika Sidóová, Jana Marková

Vývinové dysfluencie u slovensky hovoriacich detí vo veku od 33 do 36 mesiacov
Zuzana Koreňová, Jana Marková

Logopaedica XIV:
„Znova hovoriť!“ Obnova reči a hlasu po totálnej laryngektómii: metodika pre terapeutickú prax
Gábor Tóth

Mapovanie kognitívnych deficitov u pacientov s afáziou
Kristína Štefancová, Zsolt Cséfalvay

Jazykový a kognitívny profil pacientov so získanou dyzartriou rôznej etiológie
Petra Zamborská, Zsolt Cséfalvay

Procesy na úrovni textu v norme a u pacientov s neurogénnym narušením komunikačnej schopnosti
Jana Marková, Viera Matisová, Katarína Sobotová

Progresívna nonfluentná afázia
Jana Žitná

„AWAKE“ operácie gliových nádorov mozgu v blízkosti alebo vo vnútri rečových a jazykových oblastí – pohľad neurochirurga
Andrej Šteňo

„AWAKE“ operácie – pohľad anesteziológa
Vladimír Hollý, Veronika Šteňová

Implementácia preventívnych programov porúch hlasu v logopedickej teórii a praxi
Aurélia Kerekrétiová

Dotazník komunikačných schopností dieťaťa CCC-2 – slovenská overovacia štúdia
Helena Franke, Marína Mikulajová, Dana Buntová

Dysglosia – transdisciplinárna spolupráca klinickej logopédie s čeľustnou ortopédiou
Júlia Papcová

Cena zborníka: 13€

Logopaedica XV:
Logopaedica XV prináša vedecké publikácie a informácie z logopedickej praxe. Prvú časť zborníka tvoria vedecké príspevky, ktoré vznikli predovšetkým v rámci rôznych vedeckých projektov riešených na Katedre logopédie PdF UK v Bratislave. Témy týchto výskumov sú veľmi rôznorodé z hľadiska veku sledovanej populácie (od detí predškolského veku až po dospelú populáciu), ale aj z hľadiska logopedických diagnóz (dysfázia, dysfónia, neurogénne poruchy komunikácie a i.). Niektoré z nich spracúvajú problematiku, ktorú možno využiť pri viacerých druhoch narušenej komunikačnej schopnosti (diagnostika exekutívnych funkcií, transkripcia detskej reči, diagnostika sémantického systému a pod.). Spoločným menovateľom týchto príspevkov je to, že sa opierajú o vlastný výskum, vlastné empirické dáta. Tieto informácie sú pre logopedickú prax úplne nové, v našej literatúre doteraz neboli publikované.

Druhú časť zborníka Logopaedica XV. tvoria príspevky z oblasti augmentatívnej a alternatívnej komunikácie (AAK). Problematika AAK je v slovenskej logopédii zatiaľ málo rozpracovaná a v praxi, žiaľ, málo aplikovaná. Príspevky v tomto zborníku sa usilujú aspoň čiastočne vyplniť túto medzeru. Autori viacerých príspevkov ponúkajú pre kolegyne a kolegov v praxi vlastné skúsenosti s aplikáciou AAK v nehovoriacej populácii (u detí aj dospelých). Autormi Logopaedica XV. sú renomovaní vedeckí pracovníci z Katedry logopédie a ich študenti, ale aj klinické a školské logopédky z praxe. Zborník je preto adresovaný logopédom pracujúcim v školstve a zdravotníctve, zaujímajúcim sa o teóriu, o najnovší logopedický výskum na Slovensku a samozrejme aj o využitie najnovších poznatkov v logopedickej praxi.

• Gramatické deficity u slovensky hovoriacich detí s dysfáziou
  Jana Marková, Lenka Distlerová
• Diagnostika exekutívnych funkcií v predškolskom veku
  Martina Zubáková, Marína Mikulajová, Estera Javorníková
• Transkripcia detskej reči: Hodnotenie zhody prepisov
  Zuzana Oravkinová, Slávka Zacharová
• Mapovanie kvality života detí s poruchou hlasu
  Viera Krasňanová, Aurélia Kerekrétiová
• Spracovávanie paralingvistického kontextu v intaktnej dospelej populácii a u pacientov s neurogénnym narušením komunikačnej schopnosti
  Jana Marková, Katarína Gúthová, Darina Boťanská
• Výkony intaktnej dospelej populácie v teste zameranom na vyšetrenie sémantického systému
  Jana Marková, Veronika Moravčíková
• Komunikačná kompetencia užívateľov AAK a jej psychologické aspekty
  Martina Kukumbergová, Júlia Kronová
• Augmentatívne a alternatívne komunikačné pomôcky a stratégie pre pacientov s neurogénnymi poruchami komunikácie
  Ivica Hrubá, Zsolt Cséfalvay
• Spontánne uplatňovanie AAK stratégií a ich podpora v rámci konverzačného tréningu – prípadová štúdia
  Jana Brnová
• Nehovoriace deti a používanie AAK v praxi špeciálnych základných škôl
  Alena Štihová
• Efektivita intervencie s využitím AAK u nehovoriacej žiačky špeciálnej základnej školy
  Alena Štihová
• Skúsenosti s aplikáciou augmentatívnej a alternatívnej komunikácie u detí s kombináciou telesného a mentálneho postihnutia
  Anna Vozárová, Lucia Vozárová
• Interview na záver – rozhovor s Nadiou Browning o augmentatívnej komunikácii
  Martina Kukumbergová

Cena 15€

Logopaedica XVI:
Logopaedica už dnes patrí medzi etablované a uznávané vedecké periodikum na Slovensku. Aj keď cieľovou skupinou tohto vedeckého zborníka sú najmä logopédi, v posledných rokoch po nej siahajú aj jazykovedci, psychológovia, špeciálni pedagógovia, liečební pedagógovia a iní odborníci, ktorých zaujíma humánna komunikácia a jej poruchy. Logopaedicu si so záujmom čítajú aj kolegyne a kolegovia z Českej republiky, čím sa významne rozšíril okruh čitateľov.

Nová Logopaedica je obsahovo veľmi pestrá, keďže zahŕňa vedecké štúdie od raného veku až po zrelý vek (napr. kvalitná a rozsiahla štúdia o syntaktických vzťahoch v ranej ontogenéze reči ale aj prehľadový článok o mapovaní jazykových schopností na úrovni textu u pacientov s demenciou), prezentuje výsledky výskumov realizovaných na intaktnej populácii a u ľudí s rôznou mozgovou patológiou, detí s autizmom, orofaciálnym rázštepom a pod. Opäť sú tu zastúpené aj tie oblasti logopédie, kde máme stále nedostatok informácií (napr. augmentatívna a alternatívna komunikácia, efektivita terapeutických postupov pri rôznych druhoch NKS).

Pri čítaní vedeckých štúdií vidíme významný kvalitatívny posun v zmysle metodologickej čistoty, spracovania a interpretácie výsledkov výskumu. V posledných rokoch vidíme významný nárast výskumov, ktoré sú realizované na slovensky hovoriacej populácii, čím získavame objektívnejší obraz o špecifikách vývinu reči u našich detí, o rôznych jazykovo-špecifických aspektoch narušenej komunikačnej schopnosti detí a dospelých. Prajem všetkým, ktorí budú čítať novú Logopaedicu, aby v nej našli odpovede na niektoré svoje otázky, ale tiež, aby v nej našli inšpiráciu pre svoju logopedickú prax. Obsah:

• Hodnotenie zrozumiteľnosti reči u detí
  DANA BUNTOVÁ
• Výkony slovensky hovoriacej intaktnej dospelej populácie v teste „diagnostika afázie, alexie a agrafie“
  JÚLIA ČUNDERLÍKOVÁ, ZSOLT CSÉFALVAY
• Multimodálny komunikačný skríningový test pre pacientov s afáziou
  (MCST-A): prípadová štúdia
  IVICA HRUBÁ, ZSOLT CSÉFALVAY
• Augmentatívne a alternatívne komunikačné stratégiepre pacientov s afáziou
  IVICA HRUBÁ, ZSOLT CSÉFALVAY
• Kvalita života u detí a adolescentov s orofaciálnym rázštepom
  AURÉLIA KEREKRÉTIOVÁ, LUCIA NOVOTNÁ, SIMONA ZETOCHOVÁ
• Syntaktické vzťahy v ranej ontogenéze reči
  JANA KESSELOVÁ
• Aké je porozumenie viet u slovensky hovoriacich detí v mladšom školskom veku?
  JANA MARKOVÁ, MARÍNA MIKULAJOVÁ
• Prečo má význam diagnostikovať spracovávanie jazykovej informácie na úrovni textu u pacientov s neurogénnym poškodením mozgu?
  JANA MARKOVÁ
• Syndromológia narušeného vývinu reči u slovensky hovoriacich detí predškolského veku
  IVANA MIKLOŠOVÁ, MARÍNA MIKULAJOVÁ
• Možnosti aplikácie terapeutického prístupu modifikácie zajakavosti u adolescentov s komplexným klinickým obrazom zajakavosti
  ERIKA PÁLFYOVÁ
• Hodnotenie efektivity intervenčných programov zameraných na rozvoj fonematického uvedomovania
  OĽGA TOKÁROVÁ
• Fonologické procesy u slovensky hovoriacich detí vo veku od 4 do 5 rokov
  DOMINIKA VAJDÍKOVÁ
• Raný vývoj komunikace a preverbální vokalizaceu osob s poruchami autistického spektra
  KATEŘINA VITÁSKOVÁ, ALENA ŘÍHOVÁ
• Vývin schopnosti izolácie foném u detí od piatich do siedmich rokov a jej vzťah k ranej gramotnosti
  MARTINA ZUBÁKOVÁ, MARÍNA MIKULAJOVÁ

Cena zborníka: 17€

Anotácia:
Čítanie, písanie a dyslexia je nová kniha dlhoročného tímu autoriek (M. Mikulajová, M. Caravolas, B. Váryová, L. Vencelová a najnovšie G. Škrabáková), ktoré vydali už viacero prác z oblasti gramotnosti. Je to na Slovensku prvá kniha na danú tému založená na výskume.
Text je členený do dvoch častí.
Všeobecná časť je venovaná definíciám a modelom čítania a písania, dyslexii ako vývinovej poruche, jej prejavom v medzijazykovom porovnaní a vzťahom medzi dyslexiou a dysfáziou. Popisuje tiež rozličné diagnostické prístupy a záverom ponúka informatívnu schému diagnostického rozhodovania pre diagnostickú prax.
Špeciálna časť je členená na sedem kapitol. Šesť z nich obsahuje diagnostické testy a skúšky a je spracovaných manuálovým spôsobom. Sú určené pre široké vekové pásmo: od predškolského veku po adolescenciu. Ide o test prediktorov gramotnosti, skúšky čítania a pravopisu a dotazníky pre učiteľov na hodnotenie gramotnosti. Všetky metodiky majú spracované percentilové normy. Záverečnú kapitolu tvoria ilustratívne kazuistiky.
V prílohách na CD-ROM sa nachádzajú testové materiály (testové a záznamové hárky, predlohy atď.) na rozmnožovanie.
Kniha je určená širokému okruhu odborníkov: psychológom, logopédom, špeciálnym pedagógom, učiteľom ako aj študentom týchto odborov.

Z recenzie:
Dovolím si vyjadriť presvedčenie, že túto publikáciu s nadšením uvíta široké spektrum študentov a odborníkov (psychológov, pedagógov, špeciálnych pedagógov a logopédov), keďže žiadne komplexnejšie dielo o dyslexii v našich podmienkach doposiaľ neexistuje. A už vôbec nie také, ktoré by bolo pôvodné, prameniace z empirického skúmania problematiky na domácej populácii, v slovenskej jazykovej kultúre, zohľadňujúce jazykové aj edukačné špecifiká a potreby a zároveň nadväzujúce na aktuálny stav poznania v zahraničí.
Publikovanie diagnostických nástrojov významným spôsobom redukuje obrovskú medzeru v oblasti objektívneho hodnotenia čitateľských/pisateľských výkonov, ktorá u nás pretrváva na úrovni poradenskej, školskej i klinickej praxe. Doterajší nedostatok diagnostických metód odkazoval akékoľvek dobre mienené (edukačné či reedukačné) snahy len na čistú empíriu, ak nie priam lotériu. Prezentovaná publikácia má z tohto hľadiska mimoriadny nielen vzdelávací, ale aj praktický význam.

Táto monografia predstavuje sumár poznatkov o vývine reči v ranom veku detí hovoriacich po slovensky. Je zavŕšením takmer desať rokov trvajúceho základného výskumu, počas ktorého sa využívali najmä longitudinálna a prierezová metóda skúmania.

Práca sumarizuje, analyzuje a interpretuje získané dáta, ale zároveň ponúka i cenné praktické aplikácie poznatkov v praxi, v podobe Testu komunikačného správania pre deti v ranom veku. Test umožňuje hodnotiť jazykové i nejazykové správanie v období 8. – 30. mesiaca života, v niektorých oblastiach hodnotenia je však možné test použiť až do veku 36 mesiacov. Platí to napríklad pre normy v oblasti gramatiky.

Monografia je určená pre všetkých záujemcov o detskú reč – tak o jej teoretický výskum, ako aj o praktickú aplikáciu. Ambíciou autoriek je osloviť bádateľov detskej reči v oblasti lingvistiky, logopédie, psychológie a pedagogiky a rovnako tých, ktorí s deťmi pracujú – pediatrov, logopédov a pedagogických pracovníkov. V neposlednom rade je určená aj rodičom a všetkým tým, ktorých zaujíma detský rečový vývin.
Cena publikácie je 25€
Cena publikácie s platnou študentskou kartou ISIC je 19€

O DYSLEXII NIELEN PRE TERAPEUTOV
Mikulajová, M.: Jazykovo-kognitívne metódy prevencie a terapie dyslexie.
Bratislava: MABAG, spol. s r. o. 2009. 68 s. ISBN 978-80-89113-74-3.

V situácii, keď medzinárodné porovnávacie štúdie funkčnej gramotnosti ukázali, že viac ako štvrtina slovenských žiakov nemá schopnosť porozumieť text ani na úrovni vyhľadávania informácií explicitne v texte uvedených, je problematika prevencie a terapie špecifických porúch učenia sa z textu mimoriadne významná. Závažnosť tohto faktu vynikne ešte výraznejšie, ak si uvedomíme, že na porozumení textu a učení sa z textu je založená nielen školská úspešnosť, ale i schopnosť človeka používať texty na dosahovanie osobných ambícií a životných cieľov. Inak povedané, približne štvrtina z populácie 15-ročných žiakov trpí frustráciou z opakovaného školského zlyhania s rozličnými dôsledkami, ktoré z toho plynú, a predstavuje rizikovú skupinu funkčne negramotných ľudí s potenciálnymi problémami, napríklad pri získavaní zamestnania. Ako vidno, neschopnosť čítať text s porozumením je problémom jednotlivca so závažnými spoločenskými dôsledkami.

V tomto kontexte Marína Mikulajová, vysokoškolská učiteľka na Katedre logopédie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, objasňuje príčiny spôsobujúce funkčnú negramotnosť i možnosti nápravy v učebnom texte Jazykovo-kognitívne metódy prevencie a terapie dyslexie. Výberom informácií a spôsobom ich podania učebný text presahuje rámec adresátov, ktorým je primárne určený. Okrem logopédov, psychológov a špeciálnych pedagógov je učebný text inšpiratívny aj pre učiteľov, metodikov a tvorcov učebníc. Od iných didakticky orientovaných manuálov sa učebný text M. Mikulajovej výrazne odlišuje tým, že zďaleka nie je len prakticistickou „zbierkou návodov“, ale symbiózou teoretických princípov fungovania predstavenej metódy, vlastnej metodiky (podanej názorne a inštruktívne s oporou o príklady a tipy) a výsledkov výskumu efektívnosti metódy. Vďaka tejto trojaspektovosti text získava vysokú mieru informačnej nasýtenosti a presvedčivosti, ako aj čítavosti a názornosti.

Teoretickým východiskom je jednak uvažovanie o znakovej povahe jazyka a z nej vychádzajúcej metóde názorného modelovania, jednak súvzťažnosť hovorenia, čítania a písania (pri písaní ide o ortografické návyky i súvislé písomné vyjadrovanie). Podľa autorky spomedzi detí, ktoré majú v predškolskom období problém v ústnej reči, 45 – 70% detí má neskôr dyslexiu alebo problémy v písanej reči. Vychádzajúc z novších výskumov, autorka objasňuje, ako sa mení tradičný koncept pripravenosti dieťaťa na školu: rozhodujúci podiel na získaní čitateľských a pisateľských zručností majú jazykové schopnosti (napr. fonematické uvedomovanie, vybavovanie slov z pamäti, schopnosť súvislo rozprávať) a tzv. exekutívne schopnosti (schopnosť plánovať, monitorovať a hodnotiť vlastnú činnosť a jej výsledky).

Vzhľadom na to, že získavanie gramotnosti je postupný proces, ktorý sa začína oveľa skôr než vstupom dieťaťa do školy, autorka predstavuje stratégie učenia osobitne v predškolskom a v školskom období.

Zo stratégií učenia v predškolskom období autorka selektuje tie, ktoré sú pre rozvíjanie gramotnosti kľúčové a zároveň sú spoľahlivým prediktorom školskej úspešnosti – fonematické uvedomovanie, naratívne schopnosti a tréning pozornosti. Spoločným menovateľom troch metodík je psycholingvistické alebo neuropsychologické podložie, vychádzajúce najmä z výskumov ruskej školy (Vygotskij, Eľkonin, Achutinová, Pylajevová). Ide predovšetkým o princíp vonkajšej podpory dieťaťa zo strany dospelého, o spoločné aktivity dieťaťa s dospelým v zóne najbližšieho vývinu a o postupný proces premeny interpsychickej funkcie (interakcia dieťa – dospelý) na intrapsychickú funkciu (novú schopnosť si dieťa zvnútorní, stane sa súčasťou jeho vlastnej mentálnej výbavy a využíva ju nezávisle od podpory okolia, samostatne). Z tohto teoretického rámca sa odvíja výklad štruktúry metodiky a praktické ukážky postupu, námety pre terapeuta a tipy na ďalšie variácie. Takto štruktúrovaný text uspokojí očakávania prakticky orientovaného čitateľa pri výbere metodiky a štruktúrovaní postupu terapie, ale aj čitateľa, ktorý okrem metodiky hľadá i jej explanačné pozadie. Hoci je učebný text primárne určený na diagnostické a terapeutické ciele, inšpiratívny je i pre učiteľov, tvorcov učebníc a rodičov.

Východiskovou tézou kapitoly o stratégiách učenia v školskom veku je myšlienka, že špecifické poruchy učenia v školskom veku nevznikajú, ale rozvinú sa. Do centra pozornosti sa vysúva otázka, ako preťať reťaz opakovaného, dlhodobého zlyhávania dieťaťa v učení, a tým aj dôsledky, ktoré z neúspešnosti plynú. Autorka upozorňuje na zásadnú odlišnosť od tradičného prístupu k terapii dyslexie. Kým pôvodne terapia vychádzala z atakovania izolovaných deficitov a pozornosť sa sústreďovala na precvičovanie obsahu učiva, teraz sa terapia orientuje na pomoc, ktorá by dieťaťu odkryla spôsob, ako sa učiť. Vychádzajúc zo zahraničných výskumov, autorka predpokladá, že žiaci s poruchami učenia majú okrem slabých jazykových a poznávacích schopností deficitné i metalingvistické a metakognitívne schopnosti. V tejto súvislosti sa vynára terminologická otázka, či nejde skôr o metajazykové (metalingválne) než metalingvistické schopnosti, keďže je reč o schopnosti pomocou jazyka uvažovať o jazyku, nie o lingvistike.

Odporúčania týkajúce sa najvhodnejšej stratégie učenia a formy interakcií terapeuta so žiakom sú inšpiratívne aj pre učiteľa, ak chce v školskom dialógu uplatniť zásadu primeranosti a postupnosti a ak je jeho cieľom okrem poznatkov učiť žiakov učiť sa. Poznávanie štruktúry textu (v rámci výučby slohových postupov a kompozície prejavu) je síce súčasťou obsahu učiva zo štylistiky, ale pri porozumení a zapamätaní textu sa tieto poznatky explicitne nevyužívajú a počíta sa s tým, že žiaci si ich sami a automaticky aktualizujú. Pritom autorka ukazuje, že práve vnímavosť voči štruktúre textu významne ovplyvňuje mieru jeho porozumenia i pamäťové schopnosti, a teda explicitná identifikácia štruktúry textu je súčasťou efektívneho učenia sa.

Podstatnú časť kapitoly o stratégiách učenia v školskom veku predstavuje prehľadný výber aktivít použiteľných na prácu s textom, na zdokonalenie pisateľských zručností a metakognitívnych schopností. Dominantu tvoria stratégie pred čítaním textu, v priebehu čítania textu a po ňom. Zmyslom predstavených aktivít je napr. vytvorenie všeobecného obrazu o obsahu textu ešte pred čítaním, aktivácia doterajších poznatkov a skúseností, rozvíjanie slovnej zásoby, hierarchizácia informácií v texte a pod. Kroky stratégií zodpovedajú jednotlivým úrovniam porozumenia textu a smerujú od vyhľadávania informácií explicitne uvedených v texte, cez vyvodzovanie nových informácií k spájaniu informácií z textu s doterajšími poznatkami a skúsenosťami žiakov až k hodnoteniu textu. Aktivity na prácu s textom sú zostavené tak, aby pri integrácii informácií zohľadňovali tri myšlienkové operácie čitateľa: spájanie textu s inými textami, s postojmi a prežívaním čitateľa a s jeho znalosťami o svete.

Učebný text M. Mikulajovej Jazykovo-kognitívne metódy prevencie a terapie dyslexie objasňuje príčiny, prejavy i mechanizmy problémov detí pri dekódovaní i pri kódovaní informácií a predstavuje možnosti terapie dyslexie, a to vedecky presvedčivou dikciou a súčasne prehľadnou formou a zrozumiteľným jazykom. Je užitočným sprievodcom pre všetkých, ktorí chcú pomôcť dieťaťu prekonať cestu od školskej neúspešnosti k pocitu radosti z nového poznania.

Publikácia, ktorú napísal popredný slovenský logopéd prof. PhDr. Viktor Lechta, pozostáva z dvoch častí. Prvú časť tvorí stručný sumár najnevyhnutnejších východiskových informácií o klinickom obraze, patogenéze a integratívnom prístupe k syndrómu zajakavosti ale najmä konkrétne inštrukcie na jeho diagnostikovanie. Tieto konkrétne inštrukcie (vo forme tzv. manuálu) umožňujú efektívnu aplikáciu jednotlivých diagnostických techník, ktoré sú obsahom druhej časti publikácie. V tejto časti, nazvanej Diagnostický materiál nájde používateľ – vo forme voľných listov – konkrétne techniky, pomôcky a postupy, potrebné pre integratívnu diagnostiku zajakavosti. Proklamovaná integratívnosť sa prejavuje v konkrétnych postupoch tak na diagnostikovanie incipientnej, ako aj fixovanej a chronickej zajakavosti a súčasne v tom, že zajakavosť sa nechápe iba ako prostá neplynulosť reči, ale ako zložitý vzájomný prienik príznakov dysfluencie, nadmernej námahy a psychickej tenzie v komplexnom klinickom obraze, ktorý má v každom jednotlivom prípade zajakavosti svoje výrazné špecifiká. Konkrétne to znamená, že používateľ tu nájde materiál logopedickej diagnostiky zameraný nielen na dysfluenciu reči, ale aj na možné prejavy situačnej psychickej tenzie (jej cielená diagnostika spadá, pravdaže, do kompetencie klinického psychológa, resp. psychiatra) a nadmernej námahy, súvisiace s hovorenou rečou. Práca prináša kvalitatívne aj kvantitatívne spôsoby hodnotenia zajakavosti.

Vzhľadom na copyright vydavateľ dovoľuje majiteľom publikácie jednotlivé voľné diagnostické listy z druhej časti tejto práce (Diagnostický materiál) kopírovať a používať pri diagnostikovaní ľudí so zajakavosťou. Na projekte kooperovali Mgr. B. Králiková, Mgr. Ľ. Štenclová, Z. Olekšáková, A. Škrabáková, Mgr.A.Gúth, A. Vaitovičová.

OBSAH
1. Integratívny prístup k zajakavosti
2. Integratívna diagnostika zajakavosti

• Diagnostický materiál formou metodických listov
  • Špecifické anamnestické údaje
  • Dysfluencie
    • Kvalitatívna analýza
    • Kvantifikácia
  • Nadmerná námaha
  • Záznamový hárok pre diagnostiku symptómov nadmernej námahy
  • Psychická tenzia
    • Dotazník situačnej psychickej tenzie pre rodičov/pedagógov
    • Dotazník situačnej psychickej tenzie pre deti
    • Dotazník situačnej psychickej tenzie pre chronických balbutikov
  • Komplexný záznamový hárok – balbutiogram
    • Úlohy balbutiogramu – pre predškolský vek
    • Úlohy balbutiogramu – pre školský vek
    • Úlohy balbutiogramu – chronická zajakavosť
  • Text na čítanie
• Manuál na diagnostikovanie – používanie diagnostického materiálu

Cena:

• 19,92 € (600,- Sk) pre členov SAL
• 26,56 € (800,- Sk) pre nečlenov SAL

Táto publikácia bezprostredne nadväzuje na monografiu V. Lechta: Koktavost (Praha: Portál 2004, ISBN 89-7178-867-8) a publikáciu V. Lechta a kol.: Zajakavosť – integratívny prístup/Diagnostika (Bratislava: Liečreh Gúth 2005, ISBN 80-88932-17-3).
Už z názvov je zrejmé, že iba všetky tri publikácie spolu, vo vzájomnej nadväznosti, tvoria kompaktný celok (východiskové, základné informácie + integratívna diagnostika + integratívna terapia), umožňujúci čitateľovi jednak pochopiť dominujúce trendy svetovej balbutológie, jednak prakticky, v rámci logopedickej intervencie – pri integratívnej diagnostike a terapii ľudí so zajakavosťou – tieto trendy aj aplikovať.
Pri koncipovaní predkladanej publikácie sme vychádzali nielen z najnovších poznatkov svetovej balbutológie, ale i z viacročných praktických skúseností autorov získaných počas ich pôsobenia v Centre pre dysfluencie a z výsledkov ich výskumu v tejto oblasti.

Publikácia sa člení na textovú časť (tzv. manuál), prinášajúcu základné informácie o podstate integrovanej terapie zajakavosti, a na multimediálny nosič (CD-ROM), ktorý obsahuje konkrétne pracovné listy na aplikáciu terapeutických postupov pri incipientnej, fixovanej a chronickej zajakavosti podľa ich špecifík.
Autori, objednávateľ tejto práce i vydavateľstvo chceli maximálne vyjsť v ústrety logopédom v praxi, a preto sú pracovné listy na cederome (CD-ROM): používateľ (majiteľ publikácie) si takto môže pomocou počítača pohodlne skopírovať práve aktuálne, momentálne potrebné pracovné listy pre konkrétneho balbutika, pre práve aktuálne terapeutické sedenie.
Prirodzene, z hľadiska optimálneho pracovného využitia tohto materiálu je výhodné absolvovať kurz s praktickým zácvikom používania pracovných listov pri terapii.
Pri odovzdávaní tejto práce používateľovi sa nádejame, že naša publikácia Zajakavosť – integratívny prístup/Terapia pri aplikácii v praxi nielen prinesie nové informácie o terapii zajakavosti, ale aj reálne prispeje k jej skvalitneniu u nás, a tým pomôže preklenúť dlhodobo pretrvávajúci unifikovaný, neefektívny prístup k ľuďom so zajakavosťou.

Vydala Slovenská asociácia logopédov vo Vydavateľstve LIEČREH GÚTH, BRATISLAVA 2006.
Na projekte spolupracovali: Mgr. Anton Gúth, Mgr. Barbara Králiková, Mgr. Zuzana Olekšáková, Mgr Ľubomíra Štenclová

OBSAH
Úvod
Integratívna terapia zajakavosti

1. Východiská
2. Princípy
3. Špecifiká
4. Meradlá efektivity terapie

Literatúra

Pripojené CD obsahuje súbory:

1. Čarovná krajina (Pracovné listy pre terapiu incipientnej zajakavosti)
2. Čarovné písmo (Pracovné listy pre terapiu fixovanej zajakavosti)
3. Špeciálne písmo (Pracovné listy pre terapiu chronickej zajakavosti)

Cena:

• 21,58 € (650,- Sk) pre členov SAL
• 28,21 € (850,- Sk) pre nečlenov SAL

Súbor testov je vytvorený na hodnotenie výkonov detí mladšieho školského veku v pravopise. Pozostáva zo 7 testov. Testy majú formu diktátov. Každý test zisťuje mieru zvládnutia istého špecifického pravopisného javu v slovenčine. Testy boli v r. 2003-2006 štandardizované na vzorke 550 detí, normy sú spracované pre žiakov 1. - 4. ročníkov ZŠ.
Metodika vznikla v rámci výskumu vývinu písanej reči v norme a patológii a umožňuje nielen konštatovať ťažkosti, ale aj nahliadnuť do ich štruktúry, t. j. odhaliť, aké jazykové a kognitívne stratégie dieťa pri písaní používa. Preto testy slúžia nielen na diagnostiku, ale aj na cielené plánovanie intervencie a formulovanie pedagogických odporúčaní, a to i u starších detí. V príručke sa uvádzajú typické výkony dyslektických žiakov a kazuistiky detí s rôznymi vývinovými poruchami.
Metodika je určená pre logopédov, psychológov, špeciálnych pedagógov a učiteľov

Použitie: individuálne aj skupinovo.
Čas administrácie: 1 hod. celý súbor alebo 10 min. jednotlivé testy.
Čas vyhodnocovania: 20 min.
Cena metodiky: 16,60 €