Marína Mikulajová a kolektív
SAL, Bratislava 2012, 296 s. + CD-ROM so šiestimi testami, ISBN 978-80-89113-94-1
Čítanie, písanie a dyslexia je nová kniha dlhoročného tímu autoriek (M. Mikulajová, M. Caravolas, B. Váryová, L. Vencelová a najnovšie G. Škrabáková), ktoré vydali už viacero prác z oblasti gramotnosti. Je to na Slovensku prvá kniha na danú tému založená na výskume.
Text je členený do dvoch častí.
Všeobecná časť je venovaná definíciám a modelom čítania a písania, dyslexii ako vývinovej poruche, jej prejavom v medzijazykovom porovnaní a vzťahom medzi dyslexiou a dysfáziou. Popisuje tiež rozličné diagnostické prístupy a záverom ponúka informatívnu schému diagnostického rozhodovania pre diagnostickú prax.
Špeciálna časť je členená na sedem kapitol. Šesť z nich obsahuje diagnostické testy a skúšky a je spracovaných manuálovým spôsobom. Sú určené pre široké vekové pásmo: od predškolského veku po adolescenciu. Ide o test prediktorov gramotnosti, skúšky čítania a pravopisu a dotazníky pre učiteľov na hodnotenie gramotnosti. Všetky metodiky majú spracované percentilové normy. Záverečnú kapitolu tvoria ilustratívne kazuistiky.
V prílohách na CD-ROM sa nachádzajú testové materiály (testové a záznamové hárky, predlohy atď.) na rozmnožovanie.
Kniha je určená širokému okruhu odborníkov: psychológom, logopédom, špeciálnym pedagógom, učiteľom ako aj študentom týchto odborov.
Dovolím si vyjadriť presvedčenie, že túto publikáciu s nadšením uvíta široké spektrum študentov a odborníkov (psychológov, pedagógov, špeciálnych pedagógov a logopédov), keďže žiadne komplexnejšie dielo o dyslexii v našich podmienkach doposiaľ neexistuje. A už vôbec nie také, ktoré by bolo pôvodné, prameniace z empirického skúmania problematiky na domácej populácii, v slovenskej jazykovej kultúre, zohľadňujúce jazykové aj edukačné špecifiká a potreby a zároveň nadväzujúce na aktuálny stav poznania v zahraničí.
Publikovanie diagnostických nástrojov významným spôsobom redukuje obrovskú medzeru v oblasti objektívneho hodnotenia čitateľských/pisateľských výkonov, ktorá u nás pretrváva na úrovni poradenskej, školskej i klinickej praxe. Doterajší nedostatok diagnostických metód odkazoval akékoľvek dobre mienené (edukačné či reedukačné) snahy len na čistú empíriu, ak nie priam lotériu. Prezentovaná publikácia má z tohto hľadiska mimoriadny nielen vzdelávací, ale aj praktický význam.
Doc. PhDr. Oľga Zápotočná, CSc.
Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV
